Ornitológovia táboria v močiari

PDFTlačiťE-mail

Médiá - Napísali o nás

Užívateľské hodnotenie: / 0
SlabéDobré 

Ákos prišiel na svoj prvý ornitologický tábor pred piatimi rokmi z Dubníka na bicykli. Dnes „vodičák“, za tri roky stihol maturitné skúšky na strednej škole ochrany prírody v Győri. „Všetko, čo som chcel vedieť o harmónii človeka s prírodou, ochrane vtáctva a aktívnom prístupe k ekológii, som sa dozvedel od Rangerov v Parížskych močiaroch,” hovorí.

Gbelce. Minulý týždeň sa tu konal pätnásty ročník medzinárodného ornitologického tábora, ktorý organizujú tunajší strážcovia prírody, dobrovoľníci z občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – pre pomoc prírode. Hlavným zámerom je pozorovanie, odchyt a štatistický výskum tunajšej vtáčej populácie.


Vystriedalo sa do päťtisíc účastníkov
„Knihu účastníkov sme prestali viesť pri čísle 3500. Dodnes sa ich tu vystriedalo okolo päťtisíc,” hovorí šéf Rangerov Matej Medveď, ktorého sme zastihli v základni na okraji močiara. Spolu s Rangermi tu táboria ornitológovia z Budapešti, maďarskej Pilišskej ornitologickej spoločnosti, národného parku pri Balatone aj muzejníci z Komárna a kolegovia Rangeri z Nového Mesta nad Váhom .
„Tu je najväčšia koncentrácia ľudí. Partia z Českej republiky robí odchyt okolo Novej Viesky, mobilná ornitologická skupina ja na výjazde okolo Rúbane. Spolu nás je okolo päťdesiat. Kolegovia z Maďarska sa dnes chystajú domov, vystriedajú ich ďalší. Na ornitologických výskumoch v Parížskych močiaroch sa doteraz poďieľali odborníci z viac ako dvadsiatich štátov vrátane Českej republiky, USA, Izraela, Francúzska, Ruska či Kazachstanu.”


Bociana z Obidu zjedli až v Afrike

Ornitológovia natiahli 23 nárazových sietí s rozmermi 12 krát 2,5 metra. Každú hodinu ich chodia kontrolovaťak je horúco, aj častejšie, aby vtáčiky čo najmenej stresovali. Za tri dni v jednom tábore chytili do 300 operencov. Počas našej návštevy zo sietí vymotali strnádku, trsteniarika a mladého ďatľa. Najviac roboty však mali so štvorročnou kaňou, ktorú neplánovane „ulovili” pred niekoľkými rokmi. V tábore preskúmajú druh vtáčika, vek, pohlavie, množstvo tuku, svalovej hmoty a objemu peria. Úlovky okrúžkujú a vypustia. Podľa „rodných čísel” potom ornitológovia môžu sledovať množstvo vtáčej populácie, jej početnosť, kvalitu a migráciu po celom svete. Krúžok bociana z Obidu na Štúrovsku našli až v juhoafrickom Kapskom meste. Zvyšok skončil v hrnci.


Prírodu devastujú povodne aj ľudia


„Obvykle sa ročne v Parížskych močiaroch vyliahne okolo tisíc mláďat každého hniezdiaceho druhu. Pred rokom región postihli povodne, väčšinu hniezd a vajíčok zničila záplava. Populácia vtedy dosiahla možno dvadsať percent,” hovorí Matej Medveď. Hneď však dodáva, že človek dokáže ničiť svoje okolie omnoho efektívnejšie. „Z močiarov a okolia smevyviezli vyše osemdesiat ton odpadu. Len dve tony boli priamo na mieste, kde je teraz naše táborisko. A ak si okolie neustrážime, namiesto tých odvezených nám sem niekto vyklopí dvakrát toľko nového bordelu,” dodáva strážca prírody.
Väčšinu roka je základnou výbavou dobrovoľníkov lopata, motorová píla a kosa. Od náletových drevín vyčistili desiatky hektárov priamo v Národnej prírodnej rezervácii Parížske močiare aj jej okolí. Okrem toho hliadkujú, spolupracujú s ochrancami prírody aj ozbrojenými zložkami v regióne. Od sponzorov a firiem si postupne zaobstarali výstroj aj výzbroj na vysokej technickej úrovni.


Zmodernizovali si výbavu

Zmeny vidieť aj priamo v základnom tábore. Jednoduché stany a provizórne prístrešky dnes nahradili moderné stany na terasách vrátane VIP sektoru. Doplniť sa ešte chystajú sociálne zariadenie a sprchu.
„V Parížskych močiaroch som vôbec prvýkrát,” hovorí Veronika Rézmán z Podunajského múzea v Komárne, zoologička so zameraním na ornitológiu. „Robím síce aj terénnu prácu, ale s týmto druhom výskumu som sa stretlateraz. Na budúci rok sem možno prídeme pomôcť viacerí.”
Veterán medzi ornitológmi
Aj tento rok prišiel do Gbeliec 88-ročný Antal Ziegner z Maďarska, jeden z najstarších aktívnych ornitológov v strednej Európe. Ďalším nestorom je domáci Jozef Medveď , spoluzakladateľ a donedávna aj predseda občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – pre pomoc prírode.
„Rangeri schopní v krátkom čase maximálne využiť svoj potenciál a know how, ktorý nadobudli počas posledných troch rokov prácou v teréne, hliadkovaním a predovšetkým odbornou prácou s deťmi a mládežou,” povedal pre MY.
„Preto som sa rozhodol odovzdať svoje skúsenosti na poslednom ornitologickom tábore, na ktorom sa aktívne podieľam pred mojim odchodom do dôchodku.”

 


text + foto: MIROSLAV ANTONY


Nitrianske novinyMY – 11.7.2011