RANGEROV ocenili za dobrovoľníctvo

PDFTlačiťE-mail

Médiá - Napísali o nás

Užívateľské hodnotenie: / 8
SlabéDobré 

ROK 2011 VYHLÁSILA RADA EÚ ZA EURÓPSKY ROK DOBROVOĽNÍCKYCH ČINNOSTÍ

podporujúcich aktívne občianstvo. Koncom vlaňajšieho roka v Nitre ocenili dobrovoľníkov, ktorých k práci nemotivujú žiadne vyhlásenia ani oficiálne dokumenty.

GBELCE: Ocenenie prevzal aj Matej Medveď – dobrovoľný strážca prírody a sekretár občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – Pre pomoc prírode.


Stredoslovák k močiarom
Pochádza z Brezna, na priemyslovke v Trnave študoval cestnú dopravu. Jeho mama má korene na Štúrovsku, kde nakoniec zakotvil aj Matej Medveď s otcom. Vtedy objavil Parížske močiare – lokalitu, o ktorej vedia v Bruseli, New Yorku aj Pentagone možno viac, ako v Nových Zámkoch.
„Táto lokalita bola ako prvá na Slovensku zaradená zoznamu medzinárodnej Ramsarskej konvencie o ochrane mokradí. Formálne ju aj dodržujeme. Ochrana prírody však na rozdiel od lesného, vodného a rybného hospodárstva nezarába. A takú má na Slovensku aj autoritu. Chránená krajinná oblasť, do ktorej Parížske močiare patria, zamestnáva jediného profesionálneho strážcu prírody, ktorý má na starosti tok Dunaja a priľahlé územia od Bratislavy až po Chľabu,“ hovorí Matej Medveď, pre ktorého sa ochrana prírody stala „dobrovoľnou profesiou“.

Odrobili stovky hodín
„V chránenej prírodnej rezervácii lovia rybári, poľovníci, v zime sa tam ťaží trstina. Ale starať sa o ňu nemá kto. Hrádza je prederavená, rastú na nej stromy. Močiar zarastá, prítokový potok Paríž zanáša bahno. Kdekto si ju mýli so skládkou, nejaký darebák tu dokonca vyklopil kamión nebezpečného zdravotníckeho odpadu,“ vypočítava M. Medveď.
Spolu s rangermi – strážcami prírody z Gbeliec odpracovali stovky hodín pri čistení a kosení lúk, odstraňovaní nepôvodných druhov drevín a rastlín. Osádzajú nové značenie prírodnej rezervácie, v spolupráci s tunajším farmárom opravuje takmer zaniknutú cestu v severnej časti lokality. Jedným z ich cieľov je vybudovanie náučného chodníka v NPR Parížske močiare a sprístupnenie tohto regiónu turistom nielen zo Slovenska.

Ornitologické tábory
„V deväťdesiatom šiestom sme v zoologickej záhrade naďabili na ornitológa, ktorý prejavil záujem zakrúžkovať na Parížskych močiaroch niekoľko vtáčikov. Zorganizovali sme tábor. Už prvé výsledky zaujali ornitológov, botanikov aj entomológov z viacerých štátov. Tábor si toto leto zopakujeme už po pätnásty krát,“ pokračuje M. Medveď.
V Parížskych močiaroch robili výskumy napríklad trnavský profesor Alfréd Trnka (podpredseda občianskeho združenia Gbelcia crassiceps), izraelský ornitológ Zvi Friedman, entomológovia Majzlan a Kabát. Talian s Fínom sem chodia skúmať vrabce, dravčiari z Ruska zasa cez zimu sledujú migráciu severských dravých vtákov. Podľa výsledkov výskumov sú Parížske močiare jediným známym a zároveň najsevernejším hniezdiskom trsteniarika tamaryškového. Vedci v okolí Gbeliec okrem iného zistili kolóniu tropických komárov, ktoré sa doteraz obvykle vyskytovali v Afrike - delte Nílu.
Osobitnou kapitolou je dlhoročná spolupráca s kolegami z maďarskej – pilišskej strany štátnej hranice. Okrem ornitológie ich však spájajú aj iné záujmy.

Zasahujú s policajtmi
Strážcovia prírody absolvovali spoločné cvičenia so slovenskou i maďarskou políciou. Zorganizovali koordinačné monitorovanie stavu Parížsky močiarov lietadlom a zároveň monitorovanie stavu toku Dunaja z motorového člna. Boli zainteresovaní do protidrogového záťahu, volali ich k rozmáhajúcemu sa požiaru porastu aj k bitke športových fanúšikov v krčme. Hliadky rangerov sú prevenciou pred znečisťovaním prírody, pytliactvom, vtáčej kriminalite či inými priestupkami voči životnému prostrediu. M. Medveď je cezhraničným korešpondentom novovzniknutej medzinárodnej ornitologickej databázy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

foto: Pozorovateľňa - nie sme samá rovina...

Sú vybavení ako profíci
Takéto úlohy však ani dobrovoľníci nemôžu plniť bez náležitého vybavenia. „Začínali sme s otcom dvaja - v kanadách a obyčajných maskáčoch. Dnes nás je osem, s partnerskou skupinou v Štúrove pätnásť. Výstroj každého strážcu prírody má hodnotu okolo štyroch tisíc eur. Máme legálne zbrane, nepriestrelné vesty, vysielačky, nočnú optiku, zlaňovací výstroj, vybavenie na táborenie aj v extrémnych podmienkach,“ zdôrazňuje M. Medveď. „Okrem zbraní sme väčšinu výstroja zaobstarali sponzorsky, od domácich firiem aj zahraničných partnerov, ktorí majú pre ekologických aktivistov neraz viac porozumenia ako domáci podnikatelia. Tí si často myslia, že sme nejaký záujmový krúžok alebo naopak, že sa chceme v klimatizovaných džípoch premávať po lúkach. Najviac lúk sme zatiaľ prešli pešo - s krovinorezmi, pákovými kliešťami a motorovými pílami pri odstraňovaní zanedbaného porastu.“

Chcú zachrániť močiare
Srdcovou záležitosťou otca a syna Medveďovcov je program záchrany Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare. Táto neveľká lokalita s plochou len 184,05 hektára bola ako prvá na Slovensku zaradená do Ramsarského zoznamu, je zapísaná aj v zozname NATURA 2000. Zistených tu bolo viac ako 340 druhov vyšších rastlín, 44 druhov mäkkýšov, 162 druhov pavúkov a koscov, 34 druhov vážok, 401 druhov chrobákov, 54 druhov blanokrídlovcov či 37 druhov dvojkrídlovcov. Zo stavovcov sa tu doteraz zistilo 18 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov a viac ako 31 druhov cicavcov. Dodnes tu bolo zaznamenaných až 171 druhov vtákov, z ktorých 67 tu hniezdi.
Prvý návrh Medveďovcov na revitalizáciu Parížskych močiarov pochádza z roku 1991. Po založení občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – Pre pomoc prírode v roku 2005 spolupracovali na spoločnom slovensko – maďarskom projekte s Pilišskou skupinou ornitológov. Veľmi dobré vzťahy majú s francúzskym senátorom André Vantommom. Podľa vzoru francúzskych ekológov chceli lokalite vrátiť pôvodný hospodársky ráz ako v devätnástom storočí – vrátame chovu úžitkových zvierat. „Zatiaľ posledným návrhom je revitalizácia približne 400 hektárov podmáčaných území vrátane Parížskych močiarov a Žitavského luhu. Projekt by trval by päť rokov a zamestnal 40 ľudí. Lebo zatiaľ sú všetky naše akcie len dobrovoľníckou aktivitou,“ dodáva M. Medveď.

Prednášajú školákom
Počas zimných mesiacov rangeri hlavne šíria osvetu. Chodia prednášať do škôl, pomáhajú deťom rozmiestňovať vtáčie búdky. Od januára spustili novú verziu päťjazyčnej webovej stránky rangers.sk (od novembra 2007 do novembra 2010 ju navštívilo 523 688 návštevníkov zo 17 štártov). Od jari do močiarov prichádzajú žiacke exkurzie (okrem domácich sem trafili aj napríklad deti z Bratislavy či Popradu). V lete chystajú už pätnásty ročník medzinárodného ornitologického tábora.

MIROSLAV ANTONI - MY - Nitrianske noviny 17.1. - 23.1.2011

 

Ranger píše poéziu


Jozef Medveď
Rodák z Bruntálu (1950) prežil mladosť v Brezne, do školy chodil v Banskej Bystrici. Nestal sa výtvarníkom, novinárom ani lesníkom, z každej profesie si však urobil celoživotnú záľubu.
Dlhodobo sa zaoberá ochranou NPR Parížske močiare, založil občianske združenie Gbelcia crassiceps – Pre pomoc prírode. V roku 2009 dostal cenu ministra životného prostredia SR za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie.
Vo výtvarnej tvorbe sa môže pochváliť viacerými samostatnými výstavami. Jeho práce sa v kategórii neprofesionálnych výtvarníkov v roku 1998 vystavovali v Bratislave. V roku 2002 mu odbor kultúry v Nitre udelil čestné uznanie za obraz Prapôvod ekonomiky.
V literárnej oblasti získal v roku 1967 druhé miesto v súťaži začínajúcich autorov vtedajšieho Banskobystrického kraja. Po roku 1976 začal novinárčiť sa zaoberať sa myšlienkou vydať zbierku básní Koráliky. Dostal na ňu tvrdú kritiku, zbierku zničil a dlho žiadnu báseň nenapísal. Až v roku 2007 mu vyšla prvá zbierka Hviezdy i pramene. Druhou zbierkou bola Studená náruč (s fotografiami Petra Berčíka), v decembri 2010 krstil tretiu zbierku pod názvom Piesne potoka Paríž (ilustrácie Miroslav Vörös).
Venoval ju hŕstke čestných rangerov z občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – Pre pomoc prírode z Gbeliec, ktorých vedie Matej.
(MA)